História školstva v Ľubietovej

Z histórie školstva  a školy v Ľubietovej

Ťažko presne zistiť, kedy v Ľubietovej vznikla prvá škola, pretože ľubietovský archív bol v roku 1433 pri husitskom vpáde zničený.

Prvý konkrétny dátum, o ktorý sa možno oprieť je rok 1527, kedy sa spomína rektor školy Gregory v súvislosti s jeho upálením. Počas celého stredoveku bola nositeľom všetkých poznatkov cirkev a prvé školy na území Slovenska boli cirkevné.

Farské školy vznikali spolu so založením kostola a fary. Na základe tejto skutočnosti farskú školu v Ľubietovej možno predpokladať v druhej polovici 14. stor., pretože ľubietovský kostol a fara sa v Pazmányovskom súpise spomínajú ako staré a výnimočné už v roku 1397. Existenciu školy už v 14. stor. dokazuje aj skutočnosť, že od roku 1390 na Pražskej univerzite študujú študenti z Ľubietovej. V záznamoch tejto univerzity nachádzame v roku 1390 meno Šimona z Ľubietovej. S nástupom husitského revolučného hnutia odchádzajú študenti do Viedne. Po husitských vojnách študujú na Krakovskej univerzite, k čomu iste prispeli dobré vzťahy medzi Ľubietovou a Krakovom (ľubietovská meď sa vyvážala cez Krakov do Gdaňska). V záznamoch Krakovskej univerzity z tohto obdobia nachádzame mená piatich študentov z Ľubietovej. V 16. a 17. storočí navštevujú ľubietovský študenti hlavne nemecké univerzity. Napríklad Ján Abrahamides odišiel po skončení štúdií v Ľubietovej na univerzitu do Wittenbergu. Na farkých školách získavali študenti elementárne poznatky.

Vyučovanie viedol farár, ktorý učil deti náboženstvu, základom latinského čítania, písania a spevu. Neskôr si brával za pomocníka schopnejšieho človeka, ktorý túto prácu vykonával za neho. Okrem vyučovania robil aj pomocné práce pri cirkevných obradoch, zvonenie, pisárske a iné práce. Zásluhou prosperujúceho baníctva a rýchlim rozvojom mesta vzniká mestská partikulárna škola ktorú vydržiavali mešťania, aby ich deti nadobudli vhodné vzdelania pre mestský stav. Delili sa na nižšie, kde sa preberalo čítanie, písanie, rátanie, náboženstvo a vyššie, kde sa vyučovala dialektika, rečníctvo, fyzika, geometria a astronómia. Na čele mestskej školy bol rektor, ktorý mal univerzitné vzdelanie a obyčajne dosiahol hodnosť bakalára.
Ľubietovské školstvo v 16. a 17. stor. bolo silne poznačené reformáciou a následnou protireformáciou. Náboženské rozpory sa v Ľubietovej zvlášť búrlivo riešili a vyžiadali si aj ľudské obete. Podľa zákona „Čie panstvo, toho náboženstvo“ kostoly prechádzali z rúk do rúk a škola slúžila vždy tej strane, ktorá bola práve pri moci. V časoch protireformácie založili Jezuiti v Ľubietovej triviálnu školu.
V roku 1770 dostal ľubietovský magistrát rozkaz od vládnych orgánov, aby školstvo usporiadali podľa nového školského poriadku „Ratio educationis“, ktorý schválila Mária Terézia v roku 1777. V 40. rokoch 19. stor. ľubietovský národovci v meste rozprúdili čulý kultúrny ruch. Založili tu nedeľnú školu a spolok striezlivosti, ktoré mali vlastnú knižnicu. Vyvrcholením ich snáh bolo vypracovanie Ľubietovského slovenského memoranda. Uvádza sa v ňom: „Materinskému jazyku maďarského národa, v našom okolí slovenskému jazyku má sa nechať voľné používanie a pole pre rozvoj“. Odpoveďou vládnych orgánov bolo zriadenie štatariálneho súdu v Ľubietovej.
Rakúsko – uhorské vyrovnanie v r. 1867 malo pre slovenský národ veľmi neblahé následky. Maďarská vláda neuznávala slovenský národ a začalo sa s pomaďarčovaním príslušníkov nemaďarských národovcov. Rýchlemu pomaďarčovaniu od útleho veku napomáhali nové školské zákony, ktoré zavádzali maďarčinu ako povinný vyučovací predmet už od ľudových škôl.

Stavba novej budovy školy

V rokoch prvej svetovej vojny sa začal rúcať starý monarchistický režim a od 1. decembra 1918 sa začalo v našich školách vyučovať po slovensky. Dňa 1. septembra 1919 vznikla v Ľubietovej Štátna meštianska škola. Jedným z hlavných iniciátorov jej vzniku bol jej prvý riaditeľ Ján Hromada. Triedy boli umiestnené v mestskom dome. Vyučovanie sa začalo 3. októbra 1919, kedy bola otvorená len jedna trieda s počtom žiakov 71. Každým rokom sa počet tried zvyšoval a škola si musela zobrať do užívania aj priestory v bývalej škole a jednu učebňu evanjelickej školy. Naliehavo sa problém nevyhovujúcich priestorov prejavil v školskom roku 1922 / 23, kedy škola otvorila už štyri triedy a navštevovalo ju 143 žiakov. Preto obecný predstavitelia začali písať žiadosti na urýchlené schválenie stavby novej budovy školy.

Novostavba meštianskej školy z roku 1931

Vyššie orgány výstavbu novej školskej budovy nakoniec schválili, lenže obec medzičasom nezískala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie stavby. Tak sa v roku 1923 obrátila na vládu Československej republiky so žiadosťou o poskytnutie štátnej subvencie na výstavbu budovy. Dňa 17. mája 1925 oznámilo Ministerstvo školstva a národnej osvety, že Ministerstvo financií v zmysle návrhu, zo dňa 15. januára 1925 schvaľuje štátnu subvenciu pre obec Ľubietová vo výške 50.000,- Kčs a zaraďuje ju do rozpočtového plánu na rok 1926. Keďže výstavba novej budovy, mala podľa predbežného plánu stáť približne 750.000,- Kčs, obec bola nútená na získanie ďalších finančných prostriedkov predať obecnú horu (v chotárnej časti Tri vody) štátu. Prehliadka a posúdenie pozemku pre výstavbu budovy školy sa uskutočnila už dňa 8. júla 1922. V správe komisii na čele s technickým znalcom Ing. Jánom Jakubekom sa píše: „Pozemok je suchý, prístup svetla je neobmedzený a pre stavbu vhodný“. Zdravotný znalec. Dr. Ján Zatroch uvádza: „Skúmaný pozemok zdravotným požiadavkám, ktoré vybudovanie meštianskej školy vyžaduje úplne zodpovedá a tak je na tento účel príhodný“. Dňa 13. apríla 1924 sa zástupcovia obce zaväzujú, že dajú vyhotoviť náčrtky, pre novostavbu a tieto do konca mája predložia školskej inšpekcii v Banskej Bystrici.

Školský inšpektor Juraj Babka sa veľkou mierou pričinil o výstavbu meštianskej školy

Po mnohých problémoch sa konečne v roku 1929 začalo so stavbou školy. Dokončená bola začiatkom novembra 1931 a celkové náklady si vyžiadali financie vo výške 3 miliónov korún. Na stavbu prispievali ľudia rôznymi sponzorskými darmi. Jednou z tých, ktoré prispeli na výstavbu, bola aj žena prvého prezidenta Československej republiky Charlotte Garriqueová. Táto skutočnosť priviedla obecnú radu na myšlienku obrátiť sa na prezidenta Československej republiky so žiadosťou, aby Štátna meštianska škola v Ľubietovej mohla byť nazvaná jeho menom. Následne prišiel list od prezidenta republiky, že povoľuje Štátnu meštiansku školu pomenovať Masarykovou. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 16. novembra 1931 za účasti ministra školstva Dr. Ivana Dérera.